Prehistorická Malta

Prvé osídlenie Malty bolo údajne pred siedmimi tisícmi rokmi. S istotou ale vieme, že sa na Malte prvý osadníci vylodili okolo roku 5200 pred.. n. l. Pravdepodobne išlo o roľníkov zo Sicílie, ktorí na ostrov doviezli pšenicu a prvú zver. Ich prítomnosť dokazujú archeologické vykopávky a stavebné pamiatky.

Megalitické chrámy a kultúra

Pozostatky, svedčia o prvom osídlení ostrova, boli keramika a kostené nálezy. Až o mnoho storočí neskôr sa začali na Malte stavať kamenné komplexy dnes známe ako megalitické chrámy. Megalitické chrámy

patria k najväčšiemu kultúrnemu dedičstvu Malty. Išlo o obrovské komplexy, ktoré slúžili k sakrálnym účelom. Dodnes ich na Malte nájdeme okolo 45, ale iba asi 6 z nich je ešte dnes v dobrom stave. Práve tieto zachovalé chrámy boli zapísané na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky patrí:

• Hypogeum - hlboká podzemná jaskyňa, ktorá vznikla najmenej pred 5000 rokmi. Rozkladá sa na 500m², v 33 rôzne veľkých miestnostiach v 3 poschodiach prebiehali náboženské obrady. Celé Hypogeum je vytesané v mäkkom vápenci pomocou kostených nástrojov.
• Tarxien - údajne najkrajší zo všetkých chrámov, nachádza sa v rovnakom meste a je typický svojimi ornamentmi.
• Hagar Quim - patrí k najznámejším chrámom na Malte. Skladá sa zo 4 častí a je vybudovaný z monolitických ortostatov. Nachádza sa na južnom pobreží Malty.

Doba bronzová

Doba medená je spojená s druhým osídľovaním Malty. Noví osídlenci prichádzajú okolo roku 2200 pred. n. l. opäť zo Sicílie. Nemajú ani meno, ale podľa toho, že využívali megalitické chrámy ako pohrebisko, hovorí sa im pohrební ľudia. Priniesli na ostrov kov a zbrane, ale mnoho pozostatkov sa nenašlo. Najpozoruhodnejším nálezom z danej doby sú záhadné koľajnice Clapham Junction na juhu ostrova. Sú to pozoruhodné stopy vryté do vápencovej skaly. O ich účele sa môžeme len domnievať, ale vedci sa prikláňajú k teóriám, že ide buď o dopravný, alebo zavlažovací systém.

Feničania a Kartágo

Ďalším zlomovým bodom v dejinách Malty, bol príchod Feničanov okolo roku 800 pred. Kr.. Títo preslávení moreplavci, boli zdatnými obchodníkmi, ovládli celé západné Stredomorie. Na Maltu priniesli písmo, splynuli s miestnym obyvateľstvom a pravdepodobne vytvorili základ dnešného národa i jazyka. Z feničtiny pravdepodobne pochádzajú i názvy ostrovov. Názov Malta že vraj mohol vzniknúť z fenického Malat (= prístav), Gozo zase zo slova gol (= obchodná loď). Zakladali mesta len na pobreží, ale tiež vo vnútrozemí. Najväčšie z nich stálo pravdepodobne na mieste dnešnej Mdiny a Rabatu a pravdepodobne sa jednalo o staroveké mesto Mellita. V 3. storočí pred n. l. na ostrov začnú prenikať ďalší kolonizátori - Rimania