Britská nadvláda

Rád Johanitov kapituloval v júni roku 1798, keď sa na Malte vylodili Napoleonove vojska. Napoleon Maltu obsadil pri ťažení do Egypta a tak sa Malta dočkala nového útlaku. Francúzi drancovali mestá a brali všetko cenné. Ich chovanie vyústilo do otvoreného nepriateľstva Malťanov voči okupantom v osemnásťmesačnom povstaní. Spod tejto krátkej, ale drastickej nadvlády pomohla Malte až britská armáda.

Porušenie Amienského mieru

Angličania spočiatku nemali o ovládnutie ostrovov záujem, o čom svedčí Mierová zmluva z Amiensu, podľa ktorej mala Malta pripadnúť opäť Rádu maltézskych rytierov. Malťania však toto riešenie odmietli a ostrovy zostali pod britskou správou až do roku 1814, do podpisu Parížskeho mieru.

Industrializácia

Ako bolo v britských kolóniách zvykom, najvyšším predstaviteľom zeme sa stal generálny guvernér. Prvým z nich bol Thomas Maitland, ktorý začal so zavádzaním britských zákonov. Malta sa stala dôležitou britskou vojenskou a námornou základňou, čo postupne prinieslo rast životnej úrovne. Angličtina sa postupne začala stávať národným jazykom, rástla vzdelanosť a význam Malty pre okolité krajiny. Z poľnohospodárstva bola vytlačená bavlna, začali sa pestovať zemiaky, vinná réva a mnohé ďalšie plodiny. Došlo k výraznému pokroku v systéme zavlažovania a k industrializácii. V roku 1849 vstupuje do platnosti prvá ústava a postupne Malťania dosahujú určitý stupeň autonómie.

Malta vo svetových vojnách

Ako kolónia Veľké Británie, zohrala Malta v oboch svetových vojnách významnú úlohu. Behom 1. svetovej vojny bola pomenovaná nemocničnou sestrou Stredomoria. Ešte významnejšie postavenie mala v 2. svetovej vojne, pretože sa stala ostrovom, odkiaľ štartovali bombardéry. Statočne bojovali s Talianskom v čele s Mussolinim a s nemeckou Luftwaffe. V apríli 1942 bol obyvateľom Malty kolektívne udelený Jurajov kríž, ktorý dodnes zdobí štátne vlajky a je tiež štátnym symbolom.