Antická a stredoveká Malta

Antické obdobie začína rímskou nadvládou, ktorá priniesla Malte prosperitu a kresťanstvo. V období rímskej vlády došlo na Malte k najdôležitejšej udalosti, a to k stroskotaniu apoštolov Pavla a Lukáša na pobreží Malty v roku 60 pred Kristom. O niekoľko storočí neskôr potom nasledovali arabské výboje a následná nadvláda Normanov.

Rozkvet za doby Rimanov

Malta bola obsadená Rimanmi v druhej punskej vojne v roku 218 pr. n. l. v miestach dnešného Rabatu postavili Rimania mesto zvané Melita. Kresťanskú vieru na ostrov priniesol apoštol sv. Pavol pri svojom stroskotaní v roku 60 n. l. Od tej doby je drvivá časť obyvateľstva kresťanská, a to aj napriek viac ako dvestoročnej nadvláde Arabov nad ostrovmi. Z doby rímskeho panovania sa nezachovalo mnoho pamiatok. Najzachovalejšie z nich sú rímske vily, kúpele, akvadukty a katakomby, ako napríklad Rímska vila a katakomby v Rabate.

Vplyv Arabov

Arabi v 7. a 8. storočí ovládli stredomorské pobrežie Afriky, Španielsko, Sicíliu a v roku 870 tiež maltské ostrovy. Rímske mesto Melita ustanovili hlavným mestom a premenovali ju na Medinu. Medinu ako skúsení bojovníci opevnili hradbami a priekopou a to isté tiež urobili na Goze s mestom, ktoré pomenovali Rabat. V tej dobe sa súčasťou maltskej viery stal tiež islam. Arabi ovplyvnili taktiež kultúru a jazyk. Mnoho názvov a mien na Malte má arabský pôvod a jazykovedci sa domnievajú, že dnešná maltština je mix féničtiny, tuniskej arabčiny a taliančiny. Revolúciu v živote na Malte ďalej spôsobil nový zavlažovací systém. Vďaka nemu začalo na ostrovoch fungovať poľnohospodárstvo a to hlavne pestovanie bavlny a citrusových plodov. Medzi Arabmi ale boli nekonečné spory, ktoré nakoniec oslabili natoľko, že túto situáciu využil normandský gróf Rodger a v roku 1091 Maltu dobyl.

Malta v rukách Normanov

Normandský gróf Rodger urobil z Arabov svojich poddaných a Maltu prehlásil za súčasť Sicílskeho kráľovstva. Nasledovala vláda jeho syna Rogera II. Po období normandských vládcov prevzali moc nad Maltou Šváby v čele s Fridrichom II., ktorí si so správou ostrova nerobili príliš veľké starosti a Maltu drancovali. Táto časť maltskej histórie je spojená s hladomormi a epidémiami. Začiatkom 15. storočia sa Malťanom podarilo ustanoviť samosprávny orgán nazvaný Universitá a vykúpili sa zo sicílskeho záväzku a stali sa súčasťou aragonského kráľovstva.